Spojenie ľudskej biológie a pokročilej technológie ponúka pohľad do budúcnosti, ktorá bola kedysi len doménou sci-fi. Neuralink, neurotechnologická spoločnosť založená Elonom Muskom, stojí na čele tohto pokroku a vyvíja rozhrania mozog-počítač (BCI), ktoré majú potenciál spôsobiť revolúciu v liečbe neurologických ochorení. Hoci je táto technológia stále v počiatočnom štádiu, osobné príbehy prvých účastníkov klinických štúdií poskytujú cenný pohľad na jej vplyv. Jeden takýto pôsobivý príbeh pochádza od Brada Smitha, ktorý sa podelil o svoju skúsenosť ako tretia osoba, a prvá s ALS, ktorá dostala implantát Neuralink.
Brad Smith: Pohľad priekopníka
Vo videu, v ktorom podrobne opisuje svoju skúsenosť, sa Brad Smith predstavuje nielen ako držiteľ implantátu Neuralink, ale aj ako prvá osoba s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS) a prvá nehovoriaca osoba, ktorá sa zúčastnila klinickej štúdie. ALS, ako vysvetľuje Brad, je devastujúce ochorenie, ktoré postupne ničí motorické neuróny, čo vedie k strate kontroly nad svalmi, zatiaľ čo kognitívne funkcie zostávajú zachované. Pre Brada to znamená úplnú závislosť od pľúcneho ventilátora pri dýchaní a neschopnosť hýbať čímkoľvek okrem očí. Komunikácia je preto úplne závislá od asistívnych technológií.
Pred Neuralinkom používal Brad systém ovládania pohybom očí. Aj keď to bol sám o sebe „zázrak techniky“, považoval ho za frustrujúci, pričom poznamenal, že najlepšie fungoval v tmavom prostredí a vtipne sa prirovnal k Batmanovi zatvorenému v jaskyni. Implantát Neuralink mu však ponúkol novo nájdenú slobodu. Zdôrazňuje možnosť používať počítač bez ohľadu na svetelné podmienky, čo mu umožňuje tráviť viac času vonku.
Samotné Bradovo rozprávanie je svedectvom technologického pokroku – je to jeho pôvodný hlas, klonovaný pomocou umelej inteligencie (AI) z nahrávok urobených predtým, ako mu ALS vzala schopnosť hovoriť. Používa BCI od Neuralinku na ovládanie kurzora myši na svojom MacBooku Pro, čo mu umožňuje upravovať toto video svedectvo – pravdepodobne prvé video v histórii upravené pomocou BCI. Táto úroveň kontroly predstavuje významný krok vpred pri obnovovaní digitálnej autonómie.
Ako funguje Neuralink: Bradovo vysvetlenie
Brad ponúka jasné a používateľsky prívetivé vysvetlenie toho, ako systém Neuralink v jeho prípade funguje:
- Implantát: Zariadenie veľké približne ako päť na seba uložených amerických štvrťdolárových mincí je implantované do motorickej kôry, oblasti mozgu riadiacej pohyb. Pri zákroku mu bola nahradená malá časť lebky.
- Elektródové vlákna: Chirurgický robot pedantne zavedie 1 024 ultratenkých vlákien, z ktorých každé obsahuje elektródy, niekoľko milimetrov do mozgového tkaniva, pričom sa starostlivo vyhýba krvným cievam, aby sa minimalizovalo krvácanie.
- Zachytenie údajov: Tieto elektródy snímajú elektrické signály (výboje neurónov) spojené so zamýšľanými pohybmi a zaznamenávajú tieto údaje každých 15 milisekúnd. Brad opisuje nespracované údaje tak, že vyzerajú ako z filmu „Matrix“.
- Spracovanie signálu: Implantát prenáša toto obrovské množstvo nespracovaných údajov bezdrôtovo cez Bluetooth do pripojeného MacBooku Pro.
- Dekódovanie pomocou AI: Pokročilé algoritmy umelej inteligencie (AI) v počítači spracúvajú signály, pričom odlišujú signály používateľovho zamýšľaného pohybu od okolitého šumu. Brad zásadne zdôrazňuje, že systém dekóduje jeho *zámer pohnúť* kurzorom, nie jeho myšlienky alebo vnútorný monológ.
- Ovládanie kurzora: Dekódovaný zámer sa v reálnom čase premieta do pohybu kurzora myši na obrazovke.
Tréning a používateľská skúsenosť
Aby bol systém intuitívny, vyžaduje si tréning a kalibráciu:
- Počiatočný tréning: Brad trénoval systém pomocou jednoduchej hry, v ktorej presúva kurzor na bubliny na obrazovke. Pri žltých bublinách je potrebné nad nimi zotrvať kurzorom, modré vyžadujú kliknutie.
- Nájdenie správneho ovládania: Tím sa spočiatku pokúšal dekódovať zamýšľané pohyby ruky, ale to sa u Brada ukázalo ako neúčinné. Dôkladným mapovaním mozgových signálov k pokusom o pohyb inžinieri z Neuralinku zistili, že Bradove *zamýšľané pohyby jazyka* poskytujú najlepší signál pre ovládanie kurzora a *zatínanie čeľuste* je optimálne pre klikanie. Brad poznamenáva, že toto ovládanie sa časom stáva podvedomým, podobne ako používanie fyzickej myši.
- Metrika výkonu (Webgrid): Neuralink používa test nazvaný Webgrid na meranie presnosti a rýchlosti dekódovania zámeru, ktorá sa udáva v bitoch za sekundu (BPS). Brad dosiahol špičkové skóre 5 BPS, čo je výrazné zlepšenie oproti menej ako 1 BPS, ktoré dosahoval s technológiou ovládania pohybom očí.
- Mixér (The Mixer): Softvérový nástroj, ktorý umožňuje jemné doladenie:
- Korekcia odchýlky (Bias Correction): Upravuje prirodzenú odchýlku pri ovládaní kurzora spôsobenú neustále sa meniacimi signálmi mozgu – funkcia zdokonalená na základe spätnej väzby od ľudí, čo nebolo možné v predchádzajúcich pokusoch na zvieratách.
- Rýchlosť, trenie, vyhladenie (Speed, Friction, Smoothing): Ovláda, ako rýchlo a plynulo sa kurzor pohybuje.
- Tuhosť kliknutia (Click Stiffness): Nastavuje, aký silný (cielený) musí byť zámer pre „kliknutie“.
- Komunikačné nástroje:
- Klávesnica Neuralink: Virtuálna klávesnica optimalizovaná na používanie s BCI, vrátane prediktívneho zadávania textu.
- Vlastné klávesnice: Brad využíva klávesnicu pre prístupnosť v systéme macOS na vytváranie vlastných panelov pre často používané skratky (kopírovať, vložiť, späť atď.).
- Parkovacie miesto (Parking Spot): Funkcia, o ktorú požiadal Brad, mu umožňuje „zaparkovať“ kurzor (presunutím do rohu obrazovky), aby neprekážal pri sledovaní videí alebo odpočinku. Bolo to nevyhnutné, keďže na rozdiel od predchádzajúcich účastníkov nemohol na pozastavenie ovládania použiť hlasové príkazy.
- Chatovací asistent s AI: Na preklenutie rozdielu medzi rýchlosťou myslenia a rýchlosťou písania používa Brad chatovaciu aplikáciu. Tá počúva konverzácie a využíva AI (ktorú Brad opisuje ako kombináciu ChatGPT a AI klonu jeho hlasu) na rýchle generovanie relevantných možností odpovedí. Podelil sa o vtipný príklad, keď priateľovi hľadajúcemu nápady na darček pre priateľku milujúcu kone navrhla, aby jej „zaobstaral kyticu z mrkiev“.
Video Bradforda G Smitha o jeho skúsenosti s Neuralinkom
Neuralink: Širšia vízia a súčasný stav
Zastrešujúcim cieľom spoločnosti Neuralink je vytvoriť bezpečné a spoľahlivé rozhranie mozog-počítač (BCI) s vysokou šírkou pásma. Spoločnosť založená Elonom Muskom sa spočiatku zameriava na obnovenie schopností, ako je komunikácia a ovládanie prostredia, u jedincov s vážnym ochrnutím. Dlhodobejšie ambície siahajú k potenciálnemu riešeniu problémov slepoty, hluchoty a iných neurologických porúch a možno dokonca k rozšíreniu (augmentácii) ľudských schopností.
Systém pozostáva z implantátu N1 (zariadenie v mozgu) a chirurgického robota R1 navrhnutého na presnú, minimálne invazívnu implantáciu. Spoločnosť čelila kontrole kvôli svojim protokolom testovania na zvieratách predtým, než získala súhlas FDA (Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv) pre ľudské klinické štúdie, známe ako štúdia PRIME (Precise Robotically Implanted Brain-Computer Interface), ktorá sa začala v roku 2023. Noland Arbaugh bol prvým verejne známym účastníkom, ktorý začiatkom roku 2024 predviedol hranie hier a ovládanie počítača. Príbeh Brada Smitha pridáva k vývoju tejto technológie ďalší dôležitý ľudský rozmer.
Vplyv a budúcnosť
Príbeh Brada Smitha je pôsobivou ukážkou potenciálu Neuralinku. Okrem technických špecifikácií ide o obnovenie kontaktu s okolím, nezávislosti a nádeje. Pohnuto rozpráva o tom, ako mu technológia priniesla „slobodu, nádej a rýchlejšiu komunikáciu“. Svoju účasť, ktorú umožnilo presťahovanie sa do Arizony, kde Neuralink zriadil pracovisko, vníma ako súčasť väčšieho plánu, ktorý mu umožňuje prispieť k niečomu, čo by mohlo pomôcť mnohým ďalším ľuďom.
Hoci uznáva, že „ALS je stále naozaj na figu“, Brad zdôrazňuje pozitívny vplyv na jeho život – umožňuje mu spolupracovať s tímom Neuralinku, zlepšuje jeho schopnosť komunikovať s okolím a posilňuje jeho puto s manželkou Tiffany, ktorú označuje za nevyhnutnú súčasť svojej cesty. Jeho skúsenosť podčiarkuje iteračnú povahu vývoja BCI, kde spätná väzba od používateľa priamo formuje funkcie ako „parkovacie miesto“.
Príbeh Brada Smitha s Neuralinkom zdôrazňuje nesmierny osobný význam tejto rozvíjajúcej sa technológie. Hoci výzvy pretrvávajú a cesta k širokému uplatneniu je dlhá, jeho skúsenosť poskytuje konkrétny príklad toho, ako by BCI mohli dramaticky zlepšiť kvalitu života jednotlivcov čeliacich vážnym fyzickým obmedzeniam a skutočne preklenúť priepasť medzi mysľou a strojom.
